---

Primitív, seď a počúvaj,

tvoja cesta zapadá prachom!

Plač nad kameňom rozdrveným v tisíc kusov,

Zahľaď sa do tmy, v náručí zovri –

privítaj – objavené

NIČ! NIČ! NIČ! NIČ!

Nie-Nie-Nie!

Nožom nakreslím novú ruku,

z častíc zostaví iný svet!

Rozpadne sa v sekundách,

postavím však nový hneď!

Odhodím prsty do hrdla času

a vo zvratkoch absurdna

pohladím zmysel pahýľom,

s úsmevom šialenca zakričím:

Jebať čas! Priestor aj Vesmír!

Tvorím! Ničím! Neviem! Nevadí!