Naposledy samé v tme, rútia sa určenou trasou k zemi, vlny prerezaných vrstiev vzduchu, odhaľujú tváre vytesané v kameni. Detské svišťanie víri prach, v zatuchnutých podzemných chodbách. kvapky vody zabalené v svetle, kĺžu po mojom kameni, Zmývajú ma z kože — entropický vír… No klzký kameň z ruky vypadol, smiech šiestich postáv v kruhu svetla, súboj s neznámym zákonom, zúfalá snaha pretrhnúť vír… svetlo páli slepé oči Primitíva.