Ihly ľadu mi trhajú pľúca, už sa neviem nadýchnuť! Štvorprstá ruka na dne jaskyne sníva sen o naplnení. Odtrhnutý prst a strata krvi – voda páchne olovom, odtrhnutý prst a strata túžby – mapa mokvajúcich zlyhaní. len raz sa ho dotknúť, len raz privoňať, nastoliť harmóniu, zmysel a nájsť smer. Posledný záchvev vôle, prsty na zem dopadli z čierňavy sa ulomil kus hmoty a do ruky zapadol. V tom čiaru osudu vyplnil môj kameň, v jedinom záblesku sme prekročili jaskyňu- Čas! Priestor! Vesmír! Prekročili hranice vnímania. 25 rokov v absolútnej tme, v bezvedomí jeho existencie môj kameň, môj kameň, môj…